Drevené uhlie - drevo posvätené ohňom

Uhlie a železo je neodmysliteľnou súčasťou kováčskeho remesla. Po dlhý čas mi ako krmivo pre plamene vyhne slúžil koks. Koks, vyrábaný z čierneho uhlia, je palivom fosílnym, čiže neobnoviteľným bohatstvom Zeme. Toto vedomie ma trápilo spoločne so štiplavými výparami, ktoré dráždili ku kašlu.
Počiatky zmeny ku mne prišli počas rozhovorov s kolegami nožiarmi, ktorí sa s nadšením zmieňovali o drevenom uhlí, na ktorom sa vraj výborne kovú damašky. Dovtedy som netušil, žeby drevené uhlie dokázalo vyvinúť takú teplotu, nehľadal som v tomto smere žiadne informácie. Ďalším zásadným krokom boli bratove úspešné experimenty s výrobou tohto typu uhlia. Jeho úmyseľ bol ale iný, ako kŕmiť oheň - dreveným uhlím chcel zušľachťovať pôdu. Nakoniec som s výrobou a používaním vlastného dreveného uhlia začal až s prvou tavbou oroshigane.

Drevené uhlie je ako vlastný, rukami zamiesený chlieb z domáceho kvasu. Cesto, ktoré musí prejsť posvätným plameňom, aby sa opäť ako životadárny peceň odovzdalo ohňu, mocnému tvoriteľovi pre ďalší, nový život.

Výroba dreveného uhlia

Toto drevo sme naskladali do uzatvárateľného 60l sudu. Vo svojej spodnej stene má navŕtaných niekoľko dier, ktorými bude počas výrobného procesu unikať vznikajúci drevoplyn. Na obrázku sú ešte celkom veľké polienka, teraz sa už snažím drevo vopred naštiepať na malé kúsky, ktoré lepšie zaplnia vnútro sudu a v konečnom dôsledku s nimi nemám toľko práce pri príprave uhlia. A samozrejme platí, že viac dreva, viac uhlia na jeden výpal.

A tu už naplnený sud s uzatvárateľným vekom pripravený na výpal.

Na obrázku je upravený 200l sud s dvomi dvierkami - jedny sú veľké tak, aby sa cez ne dostala 60l nádoba s drevom a druhé, menšie vrátka umiestnené z prednej strany slúžia na prikladanie dreva do ohňa. V spodnej časti sú opäť navŕtané diery, tentoraz ale pre prúdenie vzduchu. A na trojnožke bude sedieť malý, 60l sud.

Názorná ukážka.

Drevené uhlie vyrábame metódou "sud v sude". Väčší sud má vo svojej vrchnej časti otvor pre komín. V tomto sude sa zažhne oheň, je treba poctivo prikladať drevo, aby sa menší sud skrytý vo vnútri rozohrial na takú teplotu, kedy sa unikajúci drevoplyn vznieti. Toto trvá asi 1,5 až 2 hodiny.

Už to horí! Ak by ste to prešvihli s pahrebou, bude Vám unikajúci drevoplyn dymiť. Čo je nežiaduce, takže je treba vnútro sudu schladiť buď pomocou naplno otvorených, predných dvierok (tie boli počas prvotného procesu zatvorené) alebo tiež rozhriabnutím pahreby do strán veľkého sudu.

Teraz je dôležité strážiť si teplotu vo vnútri sudu, i keď drevoplyn si väčšinu tepla zaobstará sám. Stačí raz za čas prihodiť polienko do pahreby. Plyn sa po nejakom čase upokojí a bude ho unikať čím ďalej, tým menej. Tento proces horenia zvyčajne trvá tak 1 hodinu. Drevoplyn vyhorí a zostane len čisté, drevené uhlie.

Tu už žiadaný výsledok. Ešte ku procesu, ak už nevidíme dierami unikať žiadne plamene, je dobré nechať sud v pokoji vychladnúť. Pri otvorení horúceho sudu by sa mohlo uhlie vznietiť a poškodiť.

Kvalitný čierny chlieb kováčskeho remesla by mal pri nárazoch "jemne zvoniť" a pri lome prasknúť, nie sa drviť na prach.