Hudba z polienka
Keď zaznie hvízdavý spev píšťaly, tak sa zrazu ocitnem na zelenej lúke, vietor ma nesie na svojich
perutiach a ja cítim čerstvý vzduch prichádzajúci z kopcov, počujem cvendžať zvonce verných oviec a z veľkej dialky vnímam šeptom vyslovenú odpoveď statných bukov. Jednoducho zažívam niečo,
čo som v mojom terajšom živote nikdy neuzrel, ale to všetko je ukryté práve v tom zvuku, trilku koncovky, vo vzdychu fujary. Je to prirodzenosť nástroja,
časť jeho úlohy, ktorá ho od počiatku sprevádza.
Výrobe slovenských, ľudových píšťal a didgeridoo sa venujem od roku 2011, kde najväčším pomocníkom na tejto ceste mi bol, a
stále je, Marek Gonda.
Na začiatku je to ozaj len kus dreva, polienko, čo by mohlo ľahko skončiť v kozube. Na nástroje používam tradične drevo bazy čiernej, magického stromu, či kríku, ktorý rastie celkom rovno,
svojou mäkkou dušou vedie dobre ručný vrták a jeho drevo hýri rozmanitosťou, od rôznorodej tvrdosti po pestré zafarbenia. Dreviny zbieram
v zime pri novu mesiaca, kedy by sa mala voda sťahovať do koreňov. Píšťaly a didgeridoo vŕtam ručne nebožiecami, no až po ich
vysušení, ktoré sa pohybuje v rozsahu minimálne 1 až 2 rokov. Na okienko a kanálik používam dlátka a rezbársky nôž, klátik sústružím zo
smreku alebo borovice a na prichytenie píšťalíc si režem kožené remienky.
Zvony didgeríd dodlabávam vlastnými, kovanými dlátami.
Všetky nástroje sú vyliate ľanovým olejom a zvonka ošetrené šelakom. Olej má svoju špecifickú, neodolateľnú vôňu a pieseň hranových píšťal
je jedinečná a naozaj podmanivá.
Hudobné nástroje
Fujara Koncovky
Didgeridoo Šesťdierka a dvojačka
|